Bernský salašnícky pes
Originálny názov plemena : Berner Sennenhund
Krajina pôvodu : Švajčiarsko
Doba vzniku : 20. storočie
Pôvodné využitie : Pastiersky pes, ťažný pes
Dnešné využitie : Spoločník, pracovný pes
Priemerná dĺžka života : 10 - 12 rokov
Hmotnosť : Pes: cca 55 kg Fena: cca 45 kg
Výška : Psy: 64 – 70 cm, ideálna výška je 66 – 68 cm Feny: 58 – 66 cm, ideálna výška je 60 – 63 cm
História
Bernský salašnícky pes sa radí medzi ostatných švajčiarskych pastierskych psov. Jeho bezprostredným predkom je bernský domáci pes, ktorého pôvod a zmeny, ktorými prechádzal, nie sú bohužiaľ známe. Na území dnešného Švajčiarska žijú psy už asi 4000 rokov, je teda pravdepodobné, že toto plemeno vzniklo na tomto území. V predhorí Álp v okolí Bernu pásli svoje stáda kráv a dobytka salašníci, ktorí svojich psov využívali k doprevádzania stád a vozíkov s proviantom, títo psy udržovali stádo pohromade, vyhľadávali zabehnuté kusy a pôsobili tiež ako jeho ochrancovia. Pastierske psy bačov sa však po storočia krížili s domácimi psami hospodárov v údolí, s ktorými salašníci hojne spolupracovali. Tieto psy boli pravdepodobne jedného a rovnakého typu, preto má dnešný bernský salašnícky pes vlastnosti ako domácich, tak pastierskych psov. Neskôr, keď práca pastierov stratila zmysel, dostali nové úlohy takisto psy. Boli zapriahaní do vozíka a dopravovali mlieko do syrárne. Svoje pôvodné meno – dürrbächler – získal tento veľký, dlhosrstý, trojfarebný pes podľa názvu osady Dürrbach, kde bol používaný na ťahanie, stráženie stád a tiež sedliackych statkov. Cieľavedomý chov začal až na prelome 20. storočia. V roku 1902 bol na Švajčiarskej prehliadke psov v tzv. pokusnej triede predstavený „Dürrbächler“. Nebol však zapísaný do Švajčiarskej plemennej knihy psov. O to, aby toto plemeno bolo uznané, sa zaslúžil Fritéz Probst, ktorý bol v roku 1904 rozhodcom na Medzinárodnej výstave psov v Berne a štyroch psov tu vyznamenal cenami, na základe čoho boli zapísaní do Švajčiarskej plemennej knihy psov. Úspechom na tejto výstave získali dürrbächleri nielen prvé verejné uznanie kynologického sveta, ale takisto priazeň mnohých chovateľov, ktorí chceli začať jeho chov. O formovanie plemena sa veľkou mierou zasadil prof. Albert Heim, ktorý tieto psy síce sám nikdy nechoval, ale od roku 1907 až do dvadsiatich rokov ich ako rozhodca posudzoval, v tomto plemene našiel záľubu a dokázal nájsť ľudí, zapálených pre rovnakú vec. Na jeho popud získalo plemeno v roku 1913 svoje dnešné meno – bernský salašnícky pes. Dnes je tento pes rozšíreným a obľúbeným nielen vo Švajčiarsku, ale takisto po celej Európe, a i na iných kontinentoch.
